Teórie, ktoré hovoria o tom čo je sen si často odporujú. Môžeme ich rozdeliť na päť hlavných kategórií: psychoanalytické, neurologické, evolučné, kognitívne a syntetizujúce. V závere článku je predložené aktuálne stanovisko.

Psychoanalytické teórie

„Sen znázorňuje nevedomé (potlačené) túžby, emócie alebo osobnostné stránky.“

Najznámejšiu psychoanalytickú teóriu snov vytvoril Freud (1). Tvrdil, že každý sen je splnenie priania, ktoré bolo v bdelom živote nevyjadrené alebo potlačené. Predpokladal, že väčšina snov, ktoré plnia priania z bdelosti majú sexuálny charakter. Sexualita v snoch však nie je na prvý pohľad viditeľná, pretože je zamaskovaná symbolmi (všetko podlhovasté bolo penis, všetko duté vagína). Viac o Freudovej teórií výkladu snov TU.

Ďalší významný analytik Jung (2) sa domnieval, že sen reprezentuje tie stránky osobnosti, ktorým nie je možné prejaviť sa vo vedomom živote. Ak nám napríklad nie je umožnené hnevať sa alebo si nedovolíme vyjadriť hnev, bude sa nám snívať o hneve príp. o niečom agresívnom. Sny teda kompenzujú vedomý postoj, a preto sa tejto teórii hovorí aj teória kompenzácie.

Neurologické teórie

„Sen nemá žiadny psychologický význam.“

Model snívania aktivácia-syntéza navrhnutý Hobsonom a McClarleym (4) zdôrazňuje, že obsah sna je náhodný, a preto je aj akýkoľvek výklad snov zbytočný. Podľa tejto teórie sa v priebehu spánku len aktivujú (preto aktivácia) obvody v mozgu, čo spôsobuje v oblasti limbického systému zapojenie náhodných emócií, pocitov a spomienok. Mozog následne syntetizuje (preto syntéza) túto náhodnú vnútornú aktivitu, čo má za následok, že človek sníva.

Podobne Solmsova (5) kortikálna teória snívania tvrdí, že tvorba snov je zapríčinená dráždením parietálnych kôrových a tylných asociačných oblastí. Bez podráždenia týchto častí nemôžeme snívať. Snívanie je podľa neho REM spánkom iba iniciované, rovnako ako môže byť iniciované aj inými rušivými podnetmi, napr. hlukom.

Evolučné teórie

„Sen pomáha jedincovi prežiť.“

Jednou z teórií na otázku čo je sen je teória simulácie hrozby. Podľa nej je biologickou funkciou snívania vytvoriť „virtuálnu realitu“, ktorá simuluje ohrozujúce udalosti (napr. prenasledovanie, padanie), aby si mohol jednotlivec vyskúšať vyhýbavé správanie pri ohrození. Revonsuo (6) vysvetľuje, že ľudská evolúcia sa odohrávala v nebezpečnom prostredí, kde bola adaptačná výhoda simulovanie reálnych ohrozujúcich udalostí. Tieto simulácie by mali zlepšovať schopnosť vnímať a vyhýbať sa hrozbám počas bdelosti.

Psychológovia Franklin a Zyphur (7) dodali, že funkcia snov je vytvoriť „virtuálnu realitu“, kde môžu jedinci posilniť nielen svoju schopnosť riešiť ohrozujúce udalosti, ale aj schopnosť úspešne interagovať so svojim sociálnym prostredím. Autori vychádzajú z výskumných dôkazov, ktoré naznačujú, že v priebehu spánku sa aktivujú niektoré oblasti mozgu súvisiace so spracovaním sociálnych informácií a obsahovej analýzy, ktorá poukázala na fakt, že sny obsahujú väčšinou ľudí v rôznych sociálnych situáciách. Franklin a Zyphur vysvetľujú, že skúšanie sociálnych situácií v snoch zlepšuje schopnosť vyriešiť medziľudské konflikty a konfrontácie v bdelom živote a z evolučného hľadiska zvyšuje pravdepodobnosť prístupu k zdrojom v sociálnej skupine.

Kognitívne teórie

„Sen reorganizuje informácie v ľudskom mozgu.“

Evans (8) prirovnával ľudský mozog k počítaču, preto sa jeho teória nazýva aj počítačová teória (computer theory). Evans naznačuje, že sny sú prostriedky, ktorými aktualizujeme svoje programy na prežitie, napr.: programy pre chôdzu a rozprávanie, sociálne interakcie či sociálne zručnosti. Vraví, že aktualizáciou prebieha proces zmeny, modifikácia skúsenosti a odstránenie nepotrebných informácii. Spánok nám teda prepisuje zastarané údaje a programy s prihliadnutím na ich relevantnosť v kontexte každodenného života.

Najstaršiu kognitívnu teóriu snívania navrhol v 50. rokoch Hall (9), ktorý sformuloval hypotézu kontinuity. Hypotéza uvádza, že sny sú v spojení s bdelým životom – príklad: osoba, ktorá má veľa sexuálnych alebo agresívnych snov má buď veľa fantázii alebo mnoho skutočných sexuálnych alebo agresívnych zážitkov. V každom prípade hrá sexualita a agresia významnú rolu v jeho živote.

Syntetizujúce teórie

„Sen slúži na konsolidáciu emočného prežívania.“

Teórie, ktoré majú v dnešnej dobe zrejme najviac zástancov sú teórie syntetizujúce. Pokúšajú sa o syntézu kognitívnych, neurologických a psychoanalytických teórií snívania. Nevylučujú žiadnu stránku sna, naopak ho popisujú z rôznych perspektív a pomerne hodnoverne vysvetľujú čo je sen a načo slúži.

Teória snívania Cartwrightovej vraví, že funkciou sna je riešiť emocionálne problémy a znížiť intenzitu bdelých znepokojivých emócií. Na podporu svojej teórie vykonala viaceré výskumy, napr. zistila, že spánok a snívanie pomáha regulácii negatívnej nálady (12), alebo že ľudia v priebehu rozvodu snívali dlhšie a emocionálnejšie (13).

Podľa teórie Hartmanna (10) snívanie integruje a obnovuje naše pamäťové systémy v mozgovej kôre. Nie je to však konsolidácia pamäti, ale „začlenenie nového materiálu vedeného emóciami do starého“. Táto funkcia pôsobí tak, že činí následné zážitky menej stresujúcimi.

V Hillovej modeli (12) je základným pojmom schéma (zhluky príbuzných myšlienok, pocitov, vnemov či spomienok). Vo vnútri schém sa nachádzajú jednotlivé prvky, ktoré sú navzájom prepojené s inými prvkami v iných schémach. Napr. schéma týkajúca sa skúšky môže mať pozitívne prvky so schémou zlyhanie: zmeškané príležitosti, negatívne reakcie druhých na zlyhanie, atď. Preto keď daná osoba pomyslí na skúšku, pomyslí súčasne aj na zlyhanie, z dôvodu pozitívneho prepojenia týchto dvoch schém. V priebehu dňa sa nás dotýka množstvo vnútorných a vonkajších podnetov, ktoré aktivujú niektoré naše schémy. Hillová predpokladá, že sny slúžia ako mechanizmy, vďaka ktorým spracúvame výrazne zážitky, ktoré sa vyskytli v priebehu dňa a „snažíme sa ich začleniť do príslušných schém“.

Čo je sen? Záverečné slovo..

Podľa najnovších výskumných dôkazov sa ukazuje, že syntetizujúce teórie majú najväčšiu výpovednú hodnotu. Sny naozaj slúžia spracovaniu emócií a emočných podnetov z bdelého života. Dominantná emócia, ktorú prežívame v sne spracúva naša psychika, pretože nebola dostatočne spracovaná v bdelom živote. To v zásade platí pre akúkoľvek emóciu, či už pre hnev, smútok alebo aj radosť či vzrušenie. Vďaka tomuto spracovaniu a snívaniu dokážeme lepšie zvládať emočné situácie v živote, máme lepšie emočnú pamäť a lepšie regulujeme svoje prežívanie.

Čitateľovi, ktorý sa chce dozvedieť viac o význame snívania a jeho praktickom využití v psychoterapii môžem odporučiť Podcast Hmmm, ktorému som obšírnejšie zodpovedal na otázky problematiky snívania a výkladu snov – TU.

Autor: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD., Drieňová 34, Bratislava  Facebook: psychologdusanfabik

Zdroje

(1) Freud, S. (2000). Výklad snu. (2) Jung, C. (1974). Dreams. (4) Hobson, J. – McCarley, R. (1977). The brain as a dream state generator. (5) Solms, M. (2000). Dreaming and REM sleep are controlled by different brain mechanisms. (6) Revonsuo, A. (2000). The reinterpretation of dreams. (7) Franklin, M.S. & Zyphur M.J. (2005). The role of dreams in the evolution of the human mind.  (8) Evans, C. (1984). Landspaces of the night. (9) Hall, C. (1966). The Meaning of Dreams. (10) Hartmann, E. (2013). Sny. Podstata a funkcie snívania. (12) Hill, C. (2009). Práca so snami v psychoterapii. Čo je sen (12) Cartwright, R. et al. (1998). Role of REM sleep and dream affect in overnight mood regulation. (13) Cartwright, R. et al. (1984). Broken dreams.