Depresia patrí k najčastejším psychickým poruchám. Hoci pribúdajú poznatky o liečbe a prejavoch, jej výskyt stúpa.
Depresia postihuje až 15% mužov a približne štvrtinu žien (1). Medzi rizikové faktory depresie patrí neuroticizmus (intenzívne prežívanie negatívnych emócií), ktorého mieru značne zvyšujú stresujúce životné udalosti. Rovnako nepriaznivé skúsenosti z detstva, najmä pokiaľ existuje niekoľko rôznorodých negatívnych skúseností, predstavujú sadu potenciálnych rizikových faktorov.
Úlohu zohrávajú aj genetické faktory. Deti rodičov trpiacich depresiou majú niekoľko násobne zvýšené riziko depresívnej poruchy. Taktiež iné psychické ochorenia (úzkostné poruchy, poruchy osobnosti) alebo fyzické problémy (kardiovaskulárne ochorenia) zvyšujú riziko depresie (2).
Príznaky
Depresia je vážna choroba, ktorá ovplyvňuje človeka vo všetkých oblastiach fungovania. Nejedná sa len o smutnú náladu, ale o súhrn prejavov, vrátane straty chuti do jedla, problémov so sústredením či myšlienok na samovraždu. Postihuje mužov aj ženy bez ohľadu na vekovú kategóriu. Podľa diagnostických kritérií depresívnej poruchy, ktoré vydala Americká psychiatrická asociácia (DSM-5) (2) musí byť pri depresii prítomných aspoň 5 alebo viac nižšie uvedených symptómov v priebehu dvojtýždňového obdobia:
- Depresívna nálada po väčšinu takmer každého dňa, vyplývajúca buď zo subjektívneho popisu (napr. pocity smútku) alebo z pozorovania ostatnými ľuďmi (napr. pôsobí smutne).
- Zreteľné zníženie záujmu alebo radosti vo všetkých alebo takmer všetkých činnostiach behom dňa, a to takmer každý deň.
- Významný úbytok na váhe aj bez redukčnej diéty alebo prírastok na váhe (napr. zmena hmotnosti o viac ako 5% za mesiac).
- Takmer každodenná nespavosť alebo zvýšená spavosť.
- Psychomotorická agitovanosť (nepokoj) alebo spomalenie takmer každý deň (pozorovateľná ostatnými, nejedná sa iba o subjektívny pocit nekľudu alebo spomalenosti).
- Takmer každodenná únava alebo strata energie.
- Pocity márnosti alebo nadmerné či nezodpovedajúce pocity viny takmer každý deň.
- Takmer každodenná znížená schopnosť myslenia a koncentrácie alebo rozhodovania.
- Opakujúce sa myšlienky na smrť, opakujúce sa samovražedné myšlienky bez konkrétneho plánu, suicidálne pokusy či konkrétny plán na prevedenie samovraždy.
Depresia a jej liečba
Mnoho ľudí postihnutých depresiou zažíva nepredstaviteľné muky. Depresia je však liečiteľná, hoci jej úplná liečba môže trvať dlhé mesiace alebo roky. Na konci tejto dlhej cesty ale môže človeka čakať úľava a omnoho spokojnejší a plnohodnotnejší život. Dôležité je vytrvať na ceste k uzdraveniu.
Pri závažnejších formách depresie sa ukazuje ako najefektívnejšie medikamentózne liečenie spolu so psychoterapeutickým. Liečba medikamentmi musí byť zabezpečená výhradne psychiatrom a terapia zase psychoterapeutom, ktorým môže, ale nemusí byť psychiater – podľa toho či disponuje psychoterapeutickým vzdelaním. Ak ním nedisponuje je potrebné hľadať iného odborníka, ktorý je schopný zabezpečiť psychoterapiu. Pri miernejších formách depresie postačuje aj samotná psychoterapia, ktorá vo svojej podstate patrí k základným kameňom liečby pri akomkoľvek type depresie. Naopak, odporúčame vyvarovať sa liečiteľom, life coachom, homeopatikám alebo iným alternatívnym technikám.
Súčasné východiská stále viac presadzujú psychoterapiu ako možnosť liečby (3). Výskumné metaanalytické zistenia naznačujú, že k najefektívnejším psychoterapeutickým metódam patrí psychodynamická psychoterapia (4). Tento prístup skúma vnútorné konflikty klienta, vzťahy a nevedomé problémy, bez poznania ktorých by bola liečba len ťažko úspešná. Po úspešnom absolvovaní psychoterapie býva pozitívny efekt trvajúci (5). To, čo sa človek naučí v psychoterapii poskytuje klientovi kompetencie a porozumenie samému sebe, aby sa cítil lepšie a pomáha zabrániť návratu depresie.
Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré je potrebné zvážiť pri psychoterapeutickej liečbe je výber vhodného psychoterapeuta. Správny psychoterapeut je v terapeutickom vzťahu starostlivý a podporný partner, pri ktorom sa cíti klient isto a bezpečne.
Autor: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD., Drieňová 34, Bratislava Facebook: psychologdusanfabik
Zdroje
(1) Hašto, J. (2007). Depresia – prehľad. (2) APA – American Psychiatric Association. (2015). DSM-5. Diagnostický a statistický manuál duševních poruch. (3) Ribeiro, A., Ribeiro, J. P., & von Doellinger, O. (2018). Depression and psychodynamic psychotherapy. (4) Grawe, K. (2004). Neuropsychotherapie. (5) Ranincová, M. (2006). Psychiatria.