Individuálna psychológia definovala ako hlavnú pohnútku v živote človeka prekonávanie vlastného pocitu menejcennosti.
Článok je výňatok z vlastnej štúdie – Adleriánsky výklad snov
Alfred Adler, zakladateľ individuálnej psychológie, predpokladal, že duševný život sa vyvinul z dôvodu, aby človek mohol smerovať k určitému cieľu. Podľa neho, nemôže žiadny človek myslieť, cítiť alebo dokonca snívať bez toho, aby všetky spomínané činnosti neboli podmienené nejakým cieľom (1).
Životné ciele závisia na výchove
Samotné ciele, ktoré si človek v živote stanovuje sú založené na spôsobe akým prekonáva pocit menejcennosti. Tento pocit považuje Adler za adekvátny a prirodzený každému človeku. Dieťa totiž už od útleho veku vníma svoju slabosť, závislosť, a na druhej strane silu a jednoduché uspokojovanie potrieb svojich rodičov. Prekonávanie menejcennosti a dosahovanie nadradenosti sa potom stáva základnou hybnou silou, z ktorej vychádzajú všetky duševné aktivity jedinca. Pocit menejcennosti, ktorý je vlastný každému človeku môže byť silnejší alebo slabší v závislosti od rodinnej výchovy, rodinnej konštelácie či od fyzického zdravia dieťaťa.
Napríklad, rozmaznávajúca či zanedbávajúca výchova alebo fyzické postihnutie zvyšujú pocit menejcennosti. Spôsob, akým bude jedinec v detstve aj dospelosti prekonávať pocit menejcennosti, určuje pocit sunáležitosti (Gemeinschaftsgefühl). Adler ho definoval ako pocit, ktorý vedie človeka vykonávať činnosti v sociálnom prostredí spôsobom, z ktorého bude mať prospech aj spoločnosť. Pocit sunáležitosti sa rozvíja v milujúcom rodinnom prostredí a naopak jeho rozvoj trpí v akomkoľvek inom rodinnom prostredí. Vo výsledku pocit menejcennosti a sunáležitosti určuje stanovené životné ciele (2).
Príklady životných cieľov
Pokiaľ má osoba primerane rozvinutý pocit sunáležitosti a nie nadmieru rozvinutý pocit menejcennosti, bude si stanovovať prosociálne ciele, ktorými bude prekonávať svoju menejcennosť. Môže to byť napríklad kariéra úspešného lekára, kde bude jedinec cítiť svoju moc a silu, ale zároveň bude prospešný aj pre spoločnosť.
Pokiaľ však v priebehu vývinu vznikol u jedinca enormný pocit menejcennosti a zároveň sa dostatočne nerozvinul pocit sunáležitosti, jedinec si bude stanovovať ciele, ktoré sú len v prospech jedinca samotného. Osoba môže napríklad druhých manipulovať, a tým dosahovať nadradenosť. Iná osoba sa zase môže vyhýbať akýmkoľvek nepríjemným situáciám, ktoré by ohrozili jej moc a sebaúctu, a tým si udržiavať zdanie sily a kompetencie. Ďalšia môže trpieť častými (psychosomatickými) chorobami, a tým získavať pozornosť a nadvládu nad ostatnými. Spoločným prvkom však zostáva získavanie moci a nadradenosti vyhýbavým či sebeckým spôsobom.
Dráhu, ktorú si človek vyberie v súlade so svojím pocitom sunáležitosti na prekonávanie pocitu menejcennosti nazval Adler životný štýl (3). Vďaka životnému štýlu sa jedinec prejavuje vo svojom jednaní konzistentne celý život a len psychoterapiou zameranou na rozvoj pocitu sunáležitosti ho môže človek zmeniť v prosociálne ciele.
Individuálna psychológia
V Adlerovom ponímaní má stanovený cieľ človeka zásadný význam pre jednanie človeka. V tomto smere sa líši od klasickej psychoanalýzy, ktorá vnímala osobnosť ako výsledok minulých, prevažne nevedomých zážitkov a skúseností. Individuálna psychológia však chápe vedomé ciele do budúcnosti a nevedomé skúsenosti z minulosti ako jednotný a nedeliteľný (z lat. individuum) celok (1).
Zdroje
(1) Adler, A. (1999). Porozumění životu. Úvod do individuální psychologie. Praha: Aurora. (2) Adler, A. (2018). Člověk, jaký je. Základy individuální psychologie. Praha: Portál. (3) Adler, A. (1993). Umění rozumět. Příbeh života a nemoci z pohledu individuální psychologie. Praha: Práh.
Autor: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD., Drieňová 34, Bratislava Facebook: psychologdusanfabik