Spôsobov, ktorými možno zvýšiť inteligenciu (IQ) je viacero.
Faktory, ktoré rozhodujú o IQ
Výška IQ je závislá od genetického potenciálu a rozvíjajúceho prostredia, v ktorom človek vyrastá. Naše gény stanovujú maximálnu výšku IQ, ktorú môžeme v živote dosiahnuť a kvalita životného prostredia rozhoduje o naplnení, resp. nenaplnení, tejto výšky. Pre ilustráciu, ak má jedinec genetickú predispozíciu pre dosiahnutie výšky IQ 110, ale nie je dostatočne vzdelávaný a rozvíjaný svojím prostredím, dosiahne IQ napríklad 85 (priemer je 100). Ak však bude mať dostatok pozornosti zo strany rodičov, podporu vo vzdelávaní alebo široké spektrum záujmov, je pravdepodobné, že svoj genetický potenciál IQ 110 naplní. Kľúčovým faktorom pre dosiahnutie vlastného intelektového potenciálu sa teda stáva naša aktivita v prostredí. Ktoré činnosti pozitívne podporia výšku IQ?
Týždeň k vyššej inteligencii
Výskumy preukazujú, že jestvujú niekoľko týždňové výcvikové programy, ktoré môžu vo výsledku zvýšiť naše celkové hodnoty v testoch IQ. Tieto programy obsahujú aktivity zamerané na cvičenie pamäte (1,2) alebo schopnosti plánovania a organizovania (3), ktoré následne pozitívne vplývajú na meranie inteligencie. Štandardne sa skúmaným osobám najskôr meria výška IQ pred daným programom a následne program prebieha 5 dní v týždni po dobu niekoľkých týždňov. Osoby takmer denne dostávajú špecifické úlohy, v ktorých majú hľadať riešenia, učiť sa, či iným spôsobom organizovať svoju činnosť. Výskumy ukazujú, že ľudia dosahujú v inteligenčných testoch zadaných po programe vyššie IQ ako pred jeho zahájením. Je to však všetko také jednoduché? Stačí nám niekoľkotýždňový program a zrazu budeme inteligentnejší?
Nie je to podvod?
Námietky vzbudzujú najmä tri skutočnosti: po prvé, výsledný efekt z programov nemusí nastať vo všetkých prípadoch (4, 5); po druhé, jedná sa o malé zvýšenie hodnôt IQ (obyčajne 3 až 10 bodov) a po tretie, (a najzásadnejšie!), po čase nastáva opäť úpadok schopností (6). Tento pokles inteligencie môžeme prirovnať k fyzickému cvičeniu, kedy pri správnom zaťažení dokáže človek intenzívnejšie a dlhšie cvičiť alebo sa mu zvýši kapacita pľúc. Ak sa ale po určitom čase prestane venovať fyzickej aktivite, svaly začnú ochabovať, fyzická výdrž skracovať a vráti sa do svojej pôvodnej (ne)kondície. Podobný efekt majú aj programy na zvyšovanie IQ.
Našťastie náš intelektuálny potenciál môžu napĺňať aj iné aktivity okrem programov. Vedci zistili, že rovnaký účinok môže mať hranie (niektorých!) videohier (7), každodenné riešenie náročných problematických úloh (8), či dokonca čítanie nôt (9). Ako je to možné? Výskumy preukázali (10), že kľúčovým faktorom aktivít, ktoré podporujú hodnotu IQ nie sú konkrétne aktivity v programe, ale stimulácia časti mozgu s názvom striatum (hlboká oblasť šedej hmoty vnútri hemisfér koncového mozgu). Striatum sa aktivizuje pri náročných rozumových a motorických činnostiach (11) a mnohí autori považujú jeho funkciu za podstatný atribút vysokej inteligencie (12). Preto, ak ľubovoľná aktivita zapojí do činnosti striatum, nastáva posilnenie intelektových schopností bez ohľadu na to, či bola intelektuálna činnosť špecifický program, videohra či riešenie problému.
Intelektuálny životný štýl
Jednoduchším riešením oproti programom je preto „intelektuálny životný štýl“, ktorý aktivizuje striatum. Výhodou je, že každodenné diskusie, riešenie nových problémov, či intelektuálne záujmy udržiavajú naše IQ na osobnej maximálnej úrovni aj z dlhodobého hľadiska. Platí však, že pokiaľ nám príroda nenadelila potenciál pre geniálne myslenie, na úrovni A. Einsteina, zrejme ani nikdy nedosiahneme jeho geniálne schopnosti, ale na druhej strane, aspoň si udržujeme svoje schopnosti na maximálnom stupni. Rozdiel pri aktívnom intelektuálnom živote oproti tomu pasívnemu môže byť u jedinca až 10 bodov. Vtedy je pravdepodobné, že programy by ani už ďalšiemu navýšeniu nepomohli.
Ako teda zvýšiť inteligenciu?
Pre zvýšenie inteligencie existujú mnohé aktivity. Ideálne je, aby boli úlohy primerane náročné, neopakujúce sa, s viacerými možnosťami riešenia a dlhodobo pretrvávajúce. Pre bežný život možno uplatniť napríklad tieto:
- čítanie kníh, ktoré je výborným spôsobom pre podporu verbálneho myslenia, predstavivosti a tvorivosti;
- každodenné učenie sa alebo riešenie komplexných problémov, ktoré podporuje pamäť, flexibilitu a všetky naše myšlienkové operácie;
- kritické (nie konšpiratívne) uvažovanie nad udalosťami, myšlienkami alebo názormi, ktorým sme vystavovaní podporuje naše analytické myslenie;
- prezentovanie našich názorov v písomnej alebo ústnej podobe podporuje dôslednosť (elaboráciu) myslenia a vedie k racionálnejším názorom;
- stretávanie sa s ľuďmi a počúvanie rôznych názorov vedie k bohatšej myšlienkovej platforme, ktorá sa dá využiť pri riešení rozdielnych problémov;
- hlboký záujem o určitú tému podporuje vykonávanie aktivít pre zvýšenie inteligencie
Autor: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD., Drieňová 34, Bratislava Facebook: psychologdusanfabik
Zdroje
(1) Au, J., et al. (2015). Improving fluid intelligence with training on working memory. (2) Jaeggi, M.S., et al. (2008). Improving fluid intelligence with training on working memory. (3) Rueda, M.R., et al. (2005) Training, maturation, and genetic influences on the development of executive attention. (4) Holmes, J., et al. (2009). Adaptive training leads to sustained enhancement of poor working memory in children. (5) Thorell, L.B., et al. (2009). Training and transfer effects of executive functions in preschool children. (6) Protzko, J. (2015). The environment in raising early intelligence: A meta-analysis of the fadeout effect. (7) Basak, C., et al. (2008). Can training in a real-time strategy video game attenuate cognitive decline in older adults? (8) Stine-Morrow, E.A.; et al. (2008). The effects of an engaged lifestyle on cognitive vitality. (9) Schellenberg, E.G. (2004). Music lessons enhance IQ. (10) Dahlen, E., et al. (2008). Transfer of learning after updating training mediated by the striatum. (11) Provost, J., et al. (2015). Neuroimaging studies of striatum in cognition Part I. (12) Hanganu, A., et al. (2015). Neuroimaging studies of striatum in cognition Part II.