Viktor Frankl, svetoznámy psychiater, prežil hrôzy nacistického režimu. Jeho pohľad na zmysel života je fascinujúcim pohľadom do duše človeka.
Viktor Frankl (1905-1997), zakladateľ logoterapie, bol rakúsky psychiater a neurológ. Od roku 1942 po koniec vojny bol zajatcom v koncentračnom tábore. Vojna ho pripravila o manželku, rodičov aj brata. Bol na pokraji smrti a aj tak bol schopný nachádzať zmysel v tomto trýznení. Vo svojej knihe Napriek všetkému povedať životu áno odpovedá na otázku, „aký je zmysel života?„:
Zmyslom je daný okamih
Zmysel života sa líši od človeka k človeku, odo dňa ku dňu a od hodiny k hodine. Teda to, na čom záleží, nie je zmysel života vo všeobecnosti, ale skôr špecifický zmysel života človeka v danej chvíli. Keby sme sa na zmysel života pýtali všeobecne, bolo by to podobné, ako keby sme sa pýtali šachového majstra: „Povedzte mi, aký je ten najlepší ťah na svete?“
Jednoducho neexistuje niečo ako najlepší ťah alebo dobrý ťah, kým sa nevzťahuje ku konkrétnej situácii v hre a ku konkrétnej osobnosti súpera. To isté platí pre ľudský život. Človek by nemal hľadať abstraktný zmysel života. Každý má v živote svoje konkrétne povolanie alebo úlohu, ktorú by mal vykonať a ktorá si žiada naplnenie. Preto to nemôže vykonať nikto iný a jeho život nemôže nikto zopakovať. Z toho dôvodu je úloha každého človeka taká ojedinelá, aká je jeho špecifická príležitosť vyplniť ju.
Nakoniec by sa teda človek nemal pýtať, aký je zmysel jeho života, ale skôr si uvedomiť, že to je on, kto má odpovedať na otázku. Slovom, každému človeku kladie otázku život a on môže životu odpovedať len tak, že odpovie na svoj vlastný život; životu môže odpovedať len tak, že bude žiť zodpovedne.
Zmysel života je celý život
Frankl využil aj nasledujúcu analógiu. Predstavte si film: skladá sa z tisícov a tisícov jednotlivých obrázkov, pričom každý z nich niečo znamená a dáva zmysel, lenže významu celého filmu nemôžeme porozumieť, kým neuvidíme jeho konečnú scénu. Nemôžeme však pochopiť celý film, keď sme predtým neporozumeli každej jeho zložke, každému jednotlivému obrázku. Nie je to v živote rovnaké? Nezjaví sa nám aj konečný zmysel života (ak sa vôbec niekedy zjaví) až na jeho konci, na pokraji smrti? A nespočíva tento konečný zmysel tiež v tom, či sme potenciálny zmysel každej jednej situácie naplnili podľa svojho najlepšieho svedomia a presvedčenia?
Zmyslom života je najbližšia úloha a zodpovednosť, ktorej človek čelí.
Kde nájsť zmysel v živote?
Každý sa musí rozhodnúť sám, či si vysvetlí svoju životnú úlohu ako zodpovednosť voči spoločnosti alebo voči svojmu vlastnému svedomiu. Tvrdením, že človek je za seba zodpovedný a musí naplniť potenciálny zmysel svojho života sa zdôrazňuje, že skutočný zmysel života človek sa objaví skôr vo svete než vnútri seba alebo vo svojej duši. Ľudské bytie je totiž smerované na niečo alebo niekoho mimo seba samého. Zmysel života preto môžeme objaviť tromi spôsobmi:
- vykonaním nejakej práce alebo skutkov;
- zažívaním niečoho alebo vzťahom s iným človekom (láskou);
- postojom, ktorý zaujmeme voči nevyhnutnému utrpeniu.
Prvý a druhý spôsob pravdepodobne nepotrebuje bližšie vysvetlenie. Tretí spôsob hovorí o tom, že človek niekedy zažíva veľké utrpenie a vtedy je omnoho ťažšie nachádzať zmysel života. Jedinou možnosťou vtedy zostáva náš vlastný postoj, ktorý zaujmeme voči utrpeniu. Frankl to vysvetlil na nasledovnom príklade: Raz za mnou prišiel postarší praktický lekár na konzultáciu kvôli ťažkým depresiám. Nevedel prekonať stratu svojej manželky, ktorá zomrela pred dvoma rokmi a ktorú nadovšetko miloval. Ako som mu mohol pomôcť? Čo som mu mal povedať? Nakoniec som mu nič nepovedal, a namiesto toho som mu položil otázku: „Čo by sa bolo stalo, pán doktor, keby ste zomreli pred ňou a vaša žena by vás prežila?“ – „Ach,“ povedal, „pre ňu by to bolo strašné; ako hrozne by trpela!“ Na čo som mu odvetil: „Tak vidíte, pán doktor, tohto utrpenia bola ušetrená a boli ste to vy, kto ju od neho ušetril – teda len za tú cenu, že ste ju prežili a oplakávate ju.“ Nepovedal ani slovo, len mi stisol ruku a pokojne odišiel z mojej ordinácie. Frankl preto objasňuje, že aj v tragických udalostiach si možno zachovať statočný a odvážny postoj a nájsť zmysel. Človek môže duchovne porásť.
Autor: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD., Drieňová 34, Bratislava Facebook: psychologdusanfabik